Spätné väzby na vzdelávacie semináre

Som učiteľka na prvom stupni ZŠ, momentálne v triede prváčikov. V minulosti som učila deti predškolského veku a keďže mám malú neter a synovca, prihlásila som sa na oba semináre. Semináre, ktorých som sa zúčastnila boli pre mňa veľmi obohacujúce. Vždy som čítanie považovala za veľmi dôležité. V mojom chápaní to však znamenalo "len" čítať deťom knihy a motivovať ich k tomu, aby si aj oni knihy a čítanie zamilovali. Samozrejme, dôležité bolo aj čítanie s porozumením a rozvíjanie kritického myslenia. Ale ako? V tomto mi obzor rozšírili práve už spomínané semináre. Dozvedela som sa, že knihy nemusíme len čítať, ale môžeme sa s nimi aj hrať a tak cez zážitok hlbšie prenikať do príbehu, stotožňovať sa s hrdinom, lepšie porozumieť sebe a svetu okolo nás. Ku knihe sa tak môžem neustále vracať a nachádzať v nej nové a nové bohatstvo.

Začala som si uvedomovať, že aj ja mnohokrát čítam povrchne, prvoplánovo a zatúžila som to zmeniť. Zaujímavé bolo tiež uvedomiť si ako funguje čítanie a práca s knihou v jednotlivých vývinových obdobiach. Načo sa deti zameriavajú, prečo chcú knihu čítať stále dokola... Obohacujúce bolo počuť tiež ostatných účastníkov seminárov, ich skúsenosti, postrehy, názory. V neposlednom rade som sa zoznámila s množstvom kvalitných detských kníh, ktoré vo svojej práci využívam a tiež odporúčam rodičom.

Verím, že sa  podobné podujatia budú konať aj naďalej, pretože sú podľa môjho názoru veľmi potrebné. (MR)

___________________

Som vďačná za seminár, nielen pre možnosť spoznať ďalších nadšencov a obhajcov kvalitnej detskej literatúry, ďakujem aj za širšie súvislosti, ktoré s čítaním súvisia, a na ktoré seminár poukazuje: dôležitosť dobrých príbehov, množstvo možností a nenápadných cestičiek medzi riadkami, ktoré občas nadchnú nás dospelých, a zároveň prinesú hodnoty do života deťom, o spôsoboch práce s knihou, príbehom, ilustračnými predmetmi... Ja osobne rada sledujem "pozadie" príbehov, prečo a ako vznikali, takže ma potešili aj stručné uvedenia do vývinu a vývoja (detí aj príbehov:) –  teraz viem, kde môžem hľadať ešte viac informácií. :) Osobitne sa mi páčilo aj zapojenie všetkých zmyslov do práce s príbehom - o zvukoch a viacerých variáciách jedného príbehu som vlastne ešte nepremýšľala. Nehovoriac o praktických ukážkach Timotey Vráblovej a všetkých maličkých náznakoch a indíciách, čo hľadať v knihách a nakoniec aj v našich vlastných skúsenostiach s knihami, čítaním, deťmi. :) Rozhodne som si odniesla veľa, takže dúfam, že postupne to prinesiem pre zmenu aj k deťom či rodičom.  (VN)

___________________

Mala som v úmysle  poďakovať sa za veľmi príjemný čas strávený nad úplne iným "problémom" ako sú moje pracovné povinnosti. Dostala som sa do iného sveta… a aký vie byť bohatý a pestrý! Mne sa stretnutie páčilo - aspoň tá časť, na ktorej som bola, v zastavení som mala čas  zamýšľať sa nad nuansami a detailami toho, čo čítame a nezabúdať hľadať významy a presahy v čítanom texte. A potom aj vhodne pracovať s detskou fantáziou a tvorivosťou. Ak budem v Bratislave v čase vašich podujatí, rada sa opäť zastavím. Zatiaľ som vďačná za link aj za informácie na vašej stránke. Robíte svoju prácu výborne. 
(GP)

___________________

Prednáškový cyklus Čítame v priestore knihy ma obohatil nielen ako matku, ale aj ako učiteľku. Mnohé veci som doteraz vnímala inak. Tieto prednášky ma naučili, že literárne texty sa dajú vnímať aj iným spôsobom, na aký som bola doteraz zvyknutá. Spolu s mojimi deťmi a aj  žiakmi skúšame hľadať v texte skryté a hlbšie významy. Vidím, že je to pre nich niečo nové, čo ich nielen zaujíma, ale aj mení ich pohľad nielen na čítanie, na knihy, ale aj celkovo  na život. Je to zároveň aj prínos pre mňa, pretože aj ja som sa naučila inak vnímať literárne diela. Lepšie som pochopila ich krásu a posolstvo. Veľmi sa mi páčilo vysvetľovanie symbolov. Aj spôsob ako s knihou pracovať, metódy, ktoré sa dajú pritom používať. Sú veľmi zaujímavé a obohacujúce.

Teraz pracujem so žiakmi aj podľa rád, ktoré som získala na prednáškach. Snažím sa, aby viac vnímali hrdinov, miesto, kde sa príbeh odohráva, viac tvoríme a viac sa venujeme aj postavám a aj autorom diel. Snažíme sa ich pochopiť, jednotlivé postavy si priblížiť. Snažím sa, aby sa žiaci tešili na knihy, ktoré im dám prečítať. Hráme divadielka, píšeme si dialógy, opisujeme postavy, miesta... A keď ide o konkrétne postavy z histórie, snažím sa im ich priblížiť cez ich životné situácie tak, aby boli žiakom tieto osobnosti blízke. Konkrétne sme si so šiestakmi čítali knižku Momo a stratený čas. Pri čítaní sa žiaci posadili pred tabuľu a striedali sa pri čítaní. Potom sme sa rozprávali o Momo, kto to bol, kde žila, ako žila...Rozoberali sme jej správanie, jej prístup k životu. Po prečítaní úryvku boli viacerí, ktorí sa rozhodli, že knihu si prečítajú. V učebnici je ukážka od Jaroslava Rezníka Oči plné oblohy a je o živote Milana Rastislava Štefánika. Robili sme potom o ňom projekt.  Prvé projekty boli o Štefánikovi, ale ostatné už o „Milankovi“ – mnohí ho vo svojom projekte takto nazvali. Postupne sa snažili nachádzať o ňom informácie, ktoré boli osobnejšie a prestali sa obmedzovať len na strohé udalosti zo života. Po projekte sa vyjadrili, že je pre nich teraz Štefánik bližší a že ho viac pochopili. Celý cyklus prednášok som vnímala veľmi pozitívne, obohacujúco a rada sa zúčastním aj ďalších. (MB)