LEGENDA O DUNAJI

Na samom začiatku sveta vládlo vo vesmíre iba čisté svetlo a nebo bolo tým najšťastnejším miestom. V dokonalej harmónii tu vedľa seba žili princ Slnko, ktorý bol pánom života, tepla a svetla, chladná pani Mesiac, vládkyňa nočnej oblohy, a tisíce prekrásnych, nežných hviezdičiek. Princ Slnko bol obdivuhodne krásny a silný mladík. Svojím jasom očaril všetky mladé hviezdy, no najviac zo všetkých po ňom túžila pyšná pani Mesiac. Keďže bola z nich najvznešenejšia, všetci na nebi verili, že práve ona sa stane nevestou krásneho Slnka.

Kým sa ostatné hviezdičky celé dni hrali, čítali si vesmírne legendy, preberali prstami struny harfy alebo ihlou zošívali ligotavé galaxie, pani Mesiac bola stále nablízku princovi. Slnko však čoraz častejšie obracalo svoj zrak k inej hviezde – k tichému dievčaťu so zelenými smaragdovými očami. Volala sa Dunaj a mala jedinečný dar: hrala na harfe tie najčarovnejšie piesne, aké kedy vesmír počul, a tie princa chytali za srdce.

V jeden žiarivý deň sa na nebi konala obrovská slávnosť. Pre princa to bol ten najdôležitejší čas, kedy si mal konečne vybrať svoju budúcu manželku. Pozval na bál všetky hviezdy z celého vesmíru. Chýbať, samozrejme, nesmela ani pani Mesiac, ktorej srdce horelo túžbou po jeho láske. Vybrala si tie najkrajšie šaty utkané zo strieborných nití a jej kočiar, pokrytý perlami a ťahaný dvoma bielymi koňmi, sa celý ligotal čistým striebrom. Bola to bezpochyby najvznešenejšia dáma na celej oslave.

Oči princa Slnka však hľadali niečo iné. Očaril ho jednoduchý pôvab hviezdičky Dunaj, ktorá mu každý deň prinášala radosť svojou hudbou. Všetci hostia nedočkavo čakali na prvý valčík, pretože každému bolo jasné, že tá, ktorú princ vyzve do tanca ako prvú, sa stane jeho vyvolenou. Keď zaznel hlasný gong a oznámil začiatok tanca, vo vesmíre sa zastavil čas a všetci zatajili dych. Na tvári pani Mesiaca sa usadil sebaistý úsmev, keď videla, že Slnko kráča jej smerom. No jej sklamanie bolo obrovské. Princ ju minul a ruku natiahol k hviezdičke Dunaj, aby ju pozval do magického tanca. Dunaj pocítila, ako jej srdiečko poskočilo od veľkého šťastia. Chytila sa Slnka a prisahala mu večnú lásku.

Sklamaná a urazená pani Mesiac okamžite utiekla k svojmu honosnému koču. Cítila, ako jej jas slabne a ako ju chladná vlna hnevu mení na krutú a bezcitnú bytosť. Zamilovaní snúbenci však netušili nič zlé. Dokonca požiadali pani Mesiac, aby im išla za krstnú mamu, a Večernicu, aby bola ich krstným otcom. Mesiac ponuku ihneď prijala, no v hlave už spriadala plán pomsty. Zavolala si na pomoc zlých duchov a tí jej poradili, aby nevinnú Dunaj nalákala do pasce. V predvečer svadby požiadala pani Mesiac Slnko, aby jej zveril svoju nevestu, vraj ju chce na svadobný deň obliecť do tých najkrajších šiat. Namiesto toho však úbohú hviezdičku Dunaj odvliekla na samotný okraj neba a bezcitne ju zhodila dolu na Zem – priamo do hlbokých hôr, ktoré pokrýval strašidelný čierny les. Hviezdička Dunaj dopadla na tvrdú zem tak prudko, až sa premenila na čistý vodný prameň.

Zakrátko išli okolo dobré víly. Uvideli v lese prameň a chceli sa v ňom pozrieť ako v zrkadle. No len čo k nemu prišli, prameň Dunaj k nim prehovoril. Vyrozprával im všetko, čo sa stalo, a úpenlivo ich prosil o pomoc, aby mohol aspoň raz opäť uvidieť svojho žiarivého snúbenca. Víly ihneď vyslovili kúzlo a prameň vody začal tiecť vpred.

Pani Mesiac, ktorá všetko zhora sledovala, dostala strach. Prikázala stromom v lese, aby sa sklonili a vytvorili hustú stenu, aby Slnko, ktoré na nebi zúfalo hľadalo svoju milovanú, Dunaj neuvidelo. Dobré víly však nestrácali čas a prikázali ostatným malým potôčikom v krajine, aby sa vliali do Dunaja a dali mu silu rásť. Rozhnevaná Mesiac začala z neba hádzať obrovské skaly, aby rieku zastavila, no balvany zostali nehybne stáť a premenili sa na vysoké pohoria. Na pomoc Dunaju prichádzali ďalšie a ďalšie pramene, až získal nevídanú silu a mohutným prúdom sa prebojoval a vlial do šíreho mora. Odtiaľ rieka Dunaj volala na svojho princa, kričala do sveta o svojej veľkej láske a preklínala zlú pani Mesiac.

Keď princ Slnko zistil, že za všetku túto tragédiu môže hnev a závisť pani Mesiaca, navždy od nej odvrátil svoju tvár. Začal utekať ďaleko, preďaleko – na miesta, kde by ho už nikdy nemohla dostihnúť. S odchodom svetlého princa sa zrodila noc a tma, ktorej vládne pani Mesiac. A odvtedy, až do dnešných čias, Mesiac márne prenasleduje Slnko na oblohe a nedokáže ho dobehnúť. Slnko sa však každý jeden deň s láskou odráža na hladine rieky Dunaj a jeho večná láska tak jasne žiari v každej jednej z jej kvapiek.

https://asociatiadunareamoldovanoua.eu/en/legend-of-the-danube/

Rumunsko

Trimiteți lucrarea

Date personale

Hlavní mediálni partneri

Partneri

Mediálni partneri