A ako Andersen: Rozprávkový svet v srdci Bratislavy
DIVADIELKO V BIBIANE "A AKO ANDERSEN"
A AKO ANDERSEN
Rozprávky dánskeho spisovateľa Hansa Christiana Andersena pozná celý svet. No videli ste ich už pretavené do podoby interaktívnej životopisnej inscenácie, v ktorej sa miešajú prvky bábkového divadla, tieňohry a improvizácie? Presne taký zážitok ponúkla premiéra projektu A ako Andersen, ktorá sa uskutočnila 2. apríla 2025 v divadielku BIBIANY – Medzinárodného domu umenia pre deti, v Bratislave.
Za výnimočným konceptom stojí mladá autorka, dramaturgička a režisérka Mgr. art. Emma Kováčová, ktorá projekt doslova „ušila“ na mieru BIBIANY. Jej cieľom bolo nielen sprostredkovať deťom známe Andersenove rozprávky, ale aj priblížiť im život samotného autora. Inšpiráciu čerpala z biografie Rozprávka môjho života, ktorá vyšla v roku 2006 pri príležitosti odhalenia sochy rozprávkara v Bratislave.
Práve fakt, že sa Andersen v roku 1841 skutočne ocitol v Bratislave, sa stal kreatívnym východiskom inscenácie – a jeho socha v blízkosti BIBIANY dostala v deji symbolickú úlohu. „Chcela som deťom ukázať, že za krásnymi príbehmi sa skrýva skutočný človek s bohatým a neraz neľahkým životným príbehom,“ vysvetľuje Kováčová. Do inscenácie zakomponovala tri ikonické rozprávky: Cisárove nové šaty, Slávik a O najkrajšej ruži sveta. Dôležitým aspektom pre ňu bolo, aby texty boli zrozumiteľné a jazykovo blízke dnešným deťom, no zároveň si uchovali poetiku pôvodného autora. Preto ich miestami jemne upravila a štylizovala. Scénografia, bábky a kostýmy sú dielom Bc. Kristíny Mikulovej, o hudobnú zložku sa postaral Miroslav Dorkin. Dvaja bábkoherci – Mgr. art. Michaela Cingelová a Filip Gáfrik – sa v inscenácii stávajú sprievodcami Andersenovým životom i fantazijným svetom jeho rozprávok. Okrem toho, že čítajú zo zápiskov rozprávkara, zároveň aktívne komunikujú s deťmi v hľadisku. Významnú úlohu zohráva aj tieňohra, ktorou sú vizualizované dôležité momenty zo života spisovateľa – tento prvok si získal nadšené reakcie malých divákov.
„Dramaturgia predstavenia je vrstvená – herci nie sú len rozprávačmi, ale vytvárajú most medzi minulosťou a súčasnosťou. A keďže ide o živé divadlo, nechýba improvizácia, pesničky, vtipy, spev, tanec či dynamický rytmus,“ dodáva režisérka. Každé predstavenie je tak trochu iné, a práve to robí tento projekt výnimočným. Zázračný svet bábkového divadla Mgr. art. Emma Kováčová má k detskému divákovi blízko nielen ako umelkyňa, ale aj ako pedagogička. Študovala učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo v Prešove, čo sama označuje za kľúčový zdroj svojho nadšenia pre tvorbu pre deti. Bábkoherectvo vyštudovala na VŠMU v Bratislave, pričom absolvovala aj štúdium v poľskej prestížnej Akademii Teatralnej Im. Zelwerowicza, v Białymstoku v rámci programu Erasmus V súčasnosti pokračuje na tejto poľskej škole magisterským štúdiom Bábkarskej réžie.
Ako hovorí, inšpiráciu čerpá najmä zo svojho „vnútorného dieťaťa“. Dôležitý je pre ňu hravý prístup, humor a autenticita. „Deti sú úprimné publikum. Keď sa zabávajú a zároveň sa niečo naučia, vzniká krásny a zmysluplný zážitok. Verím, že bábkové divadlo je silným nástrojom komunikácie, najmä s deťmi v predškolskom veku.. „Deti sú úprimné publikum. Keď sa zabávajú a zároveň sa niečo naučia, vzniká krásny a zmysluplný zážitok. Verím, že bábkové divadlo je silným nástrojom komunikácie, najmä s deťmi v predškolskom veku. Bábka ako symbolický objekt totiž otvára dvere do sveta fantázie, pomáha deťom spracovať emócie a porozumieť hodnotám, ako sú priateľstvo, odvaha, rešpekt či pomoc druhým. Navyše, interaktívne predstavenia podporujú rozvoj empatie a emocionálnej inteligencie – čo je práve v ranom veku mimoriadne dôležité. Predstavenie, ktoré vzniklo aj vďaka projektu Kultúra pre školy si už stihlo pozrieť viacero Základných a Materských škôl. Ohlasy detí, pedagógov i rodičov sú mimoriadne pozitívne. A ako Andersen je dôkazom, že aj klasické príbehy môžu zaznieť nanovo – ak im niekto dokáže vdýchnuť život s citom, fantáziou a porozumením pre detského diváka. „Chcela som, aby si deti z predstavenia odniesli niečo viac než len príbeh – aby pocítili úžas, zvedavosť, chuť klásť otázky. Možno aj vďaka tomu v nich niečo zostane – aspoň malá iskra, ktorá sa raz rozhorí do lásky k príbehom,“ hovorí na záver Mgr. art. Emma Kováčová.
