Skip to main content
Hoci je žitie len na jedno použitie, texty Tomáša Janovica tu budú navždy

Hoci je žitie len na jedno použitie, texty Tomáša Janovica tu budú navždy

V slovenskej literatúre pre deti má jeho tvorba jedinečné miesto.


Dávid Dziak

Koncom minulého roka nás vo veku 86 rokov opustil skvelý a výnimočný človek TOMÁŠ JANOVIC. Nebol z tých, čo plytvajú slovami, rozhovorom v médiách sa vyhýbal, vždy sa staval za svoju výpoveď najmä v hravých textoch, ktoré napísal. Básnik, dramatik, prozaik, textár, zároveň manžel a tato dvoch dcér bol jedným z najznámejších a najcitovanejších slovenských spisovateľov nielen vďaka svojim trefným anekdotám či legendárnym piesňovým textom, ale aj pre vzácne vtipnú, nadčasovú a umelecky vysoko hodnotnú knižnú tvorbu pre deti.

Keby som mal odpovedať na otázku, kto je môj najobľúbenejší básnik pre deti, bez váhania by som povedal meno Tomáš Janovic. Pre mňa ako literárneho kritika detskej literatúry je najdôležitejším kritériom pri hodnotení estetickej kvality textu pre detského recipienta originálnosť, čo je charakteristické pre tvorbu Janovica. Aj preto som mu vyčlenil špecifické miesto vo výučbe detskej poézie u študentov predškolskej a elementárnej pedagogiky. Tí sa u nás, na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, začínajú oboznamovať s literatúrou pre deti a mládež v druhom ročníku.

Jeden zo seminárov je zameraný len na poéziu pre deti, v rámci neho spoznávajú rôznu poetiku. Začíname poéziou pre deti predškolského veku, ktorú zastupujú vybrané básne Františka Rojčeka (napríklad texty Ako vzniká povodeň, Kapela, Čln a vlna). Tak prechádzame k nonsensovej poézii pre čitateľa na konci mladšieho školského veku, a teda pracujeme so zbierkou Do Tramtárie (napríklad báseň Ako sa Kubo stratil) od Miroslava Válka. Čistú, lyrickú poéziu pre detského recipienta reprezentuje Valentín Šefčík s vybranými básňami zo zbierky Zázraky. Spirituálnu, duchovnú poéziu zastupuje Vianočná pošta Daniela Heviera. Nie náhodne si na záver nechávam texty Tomáša Janovica (napríklad Báseň bez mena či Zasadil som telefón z knihy Dín a Dán).

obrazok
Autor karikatúry:
Tomáš Telepák

V spoločnosti uvedených poetov má Janovic špecifické miesto. Je originálny formálne, tematicky i jazykovo, vďaka čomu ho možno identifikovať aj v texte bez uvedenia mena. Má jedinečnú poetiku a tým aj jedinečné miesto v slovenskej poézii pre deti. Aj preto by nemal chýbať v žiadnej čítanke. Z formálneho hľadiska sa číta veľmi ľahko, trefné a krátke dvojveršové strofy s výborným rytmom a rýmami sa striedajú s prozaickými komentármi.

Týmto žánrovým synkretizmom sa strieda poézia s prózou, lyrický subjekt s priamym rozprávačom, ktorým je zväčša samotný Janovic, manžel, tato dvoch dcér, spisovateľ. Tematizovanie kategórie autora a procesu písania je ďalším osobitým znakom jeho tvorby. Texty sú tematicky prepojené, azda aj preto možno hovoriť o štyroch po sebe nasledujúcich zbierkach Rozprávkové varechy (1975), Dín a Dán (1977), Drevený tato (1979) a Jeleňvízor (1982) ako o rodinnom seriáli, tetralógii, ktorá sa považuje za umelecký vrchol jeho tvorby pre deti a mládež.

Janovicov štýl a osobitý humor stále dokážu osloviť súčasného recipienta: Kozi kuzi kozuka, / ence lence fáry. / Vozi vuzi vozuka, / ajta pajta láry. Napriek tomu, že ide o texty napísané pred viac ako štyridsiatimi rokmi, nestrácajú na atraktivite a aktuálnosti, napríklad v roku 1977 v spomínanej básni Zasadil som telefón zahrabal pod zem telefón, z ktorého vyrástol strom a na ňom tristo telefónov. Keby dnes zasadil taký strom, bolo by na ňom niekoľko tisíckrát viac smartfónov. Podobne Janovicove texty po rokoch niekoľkokrát prerastajú básne mnohých súčasných spisovateľov pre deti a mládež. Tvorba Tomáša Janovica by teda mala byť zasadená tak do čítania súčasných detí, ako aj do čítania budúcich učiteľov, aby z nich vyrástli takí záhradkári, ktorí sa budú starať o jeho básne a vychutnávať si ich plody. Hoci je žitie len na jedno použitie, Janovicove texty budú žiť navždy.

Zoznam použitej literatúry
ANDRIČÍKOVÁ, M., 2022. K 85. narodeninám Tomáša Janovica. Ten, kto jazyk používa zručne. In: Bibiana: revue o umení pre deti a mládež. Roč. 29, č. 3, s. 6 – 7. ISSN 1335-7263.
KLIMOVIČ, M., POLÁK ČUCHTOVÁ, I., RUSŇÁK, R., DZIAK, D. a L. JARUŠINSKÁ, 2023. Komunikujeme písaním (metodická príručka pre učiteľov primárneho vzdelávania). Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta.
KOLEKTÍV AUTOROV, 2024. Za Tomášom Janovicom. Osem osobností o Tomášovi Janovicovi. In: Knižná revue: mesačník o knihách. Roč. 34, č. 1, s. 4 – 5. ISSN 1210-1982.
SLIACKY, O., 2017. Utiahol až osemdesiatku. In: Bibiana: revue o umení pre deti a mládež. Roč. 24, č. 2, s. 32 – 33. ISSN 1335-7263.
STANISLAVOVÁ, Z., 2009. Tomáš Janovic [heslo]. In: O. SLIACKY, zost. a ved. red. Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava: Literárne informačné centrum, s. 161 – 162.
STANISLAVOVÁ, Z., 2017. Drevenému tatovi k jubileu. In: Bibiana: revue o umení pre deti a mládež. Roč. 24, č. 2, s. 29 – 31. ISSN 1335-7263.
Rozprávka o drevenom tatovi, ktorý zažmúril očká

Bol raz jeden Tato a bola raz 1 trieda a ten Tato raz prišiel do tej triedy. Hurá, skríkla veľká Kata, chvíľu planá, chvíľu zlatá. Hurá, skríkla malá Táňa, chvíľu zlatá, chvíľu planá. A trikrát hurá skríkli aj ich spolužiaci, lebo Tato doniesol rozprávkové varechy. Otvoril veselú knižku do prvej lavice a skríkol: Kto sa nehrá, z kola von! Žiaci zažmúrili očká a spolu s ním cestovali dínom-dánom po celom svete. Vyleteli vysoko nad panelák a zvieratká na dvore zízali na nich s otvorenými ústami a ani si nevšimli, že im ukradli tri vajcia. Odtiaľ si to namierili priamo do lesa. Tam nasledovali jeleňvízora s dlhým nosom, ktorým by mohol konkurovať aj samotnej kráľovnej krásy a ktorým skoro zakopol o kalamár. Ale našťastie vyskočil tak vysoko, až sa spolu dostali na Island. Tam si v malej samoobsluhe kúpili rukavice a postavili snehuliakov na počesť Tata. Lebo bol to majster nad majstrov.
1963 – Malá samoobsluha
1965 – O cestovaní nosa Dlhonosa z paneláku na Island
1968 – (Ne)ukradni tri vajcia (s Mariánom Vanekom)
1973 – Zakopol som o kalamár
1975 – Zvieratká na dvore
1975 – Rozprávkové varechy
1977 – Dín a Dán
1979 – Drevený tato
1982 – Jeleňvízor
1982 – Drevený tato a jeho rozprávkové varechy
1983 – My sme majstri nad majstrov
1985 – Snehuliaci (s Vladom Bednárom)
1986 – Kto sa nehrá, z kola von!
1987 – Les
1993 – Kráľovná krásy
2001 – Veselá knižka do prvej lavice
2002 – Bola raz 1 trieda (a iné triedy) (s Kristou Bendovou)
2016 – Zažmúr očká
2017 – Dínom-dánom